Svojím cestovaním robí reklamu nášmu kraju. Na stránke Fotopríbehy z našich krajov, ktorú ľahko nájdete na facebooku, zdieľa svoje fotografie. Sú pre mnohých inšpiráciou, iným pripomínajú miesta, kde niečo prežili, a preto sú vlastne príbehmi na pokračovanie.

Pavol Vandelia z Vrboviec dokazuje svojou tvorbou, že všade dobre, doma najlepšie a veru je pravda, že mnohé prírodné poklady máme za rohom bez toho, aby sme o tom vedeli, len ich treba objaviť.

Vaša stránka sa volá Fotopríbehy z našich krajov, prečo ste zvolili tento názov?

Snažím sa robiť fotografie s príbehmi a veľakrát sa mi to už podarilo. Ľudia mi písali, že pri pohľade na moje fotografie sa im vybavili určité spomienky. Napríklad raz sa mi ozvala jedna pani z USA na fotografiu z okolia Polianky, na ktorej bola stará stodola. Prezradila mi, že jej otec sa tam narodil a prežil detstvo, ale v roku 1968 emigroval do USA a odvtedy tam nebol. Poprosila ma o originál fotografie a darovala mu ju v podobe obrazu ako darček k narodeninám. Iná žena mi písala, že fotografia s rannými zorami nad Myjavou jej pripomenula, ako sa jej narodili dvojičky.

Inokedy mi píšu rodáci, žijúci v USA, že vďaka mojim fotkám majú kopanice so sebou v Amerike. Samozrejme, sú aj smutné príbehy. Občas sa stane, že niekoho s vážnou chorobou naplnia fotografie z kopaníc novou energiou… Sám mám vážne chorú mamu a keď jej ukazujem fotky, vždy jej to vyčarí úsmev na tvári. Pre mňa sú to jednoducho fotopríbehy, príbehy ľudí častokrát ukryté vo fotografiách.

Pri Vrbovciach.


Máte bohatú zbierku fotografií prírodných krás tohto kraja, čo napovedá, že máte rád turistiku. Kto vás inšpiroval k spoznávaniu a turistike?

Mám veľmi rád turistiku a pohyb v prírode, či už v lese alebo na lúkach, ja pri tom relaxujem. Oddýchnem si a vypnem od svojich každodenných problémov, ktorým musím poslednú dobu čeliť. Čo sa týka turistiky a prírody, tak do nej ma zasvätila mama, ktorá ma tiež veľmi rada prírodu. Odmalička ma brávala na túry. Keď som mal 4 roky, t.j. v roku 1987, vyšľapal som sám bez pomoci Veľkú Javorinu. To bola moja prvá akčná túra.

Pre vás bola teda inšpirácia mama, snažíte sa aj v motivovať svojich blízkych?

Či motivujem svojich blízkych, ťažko povedať, ale zrejme áno. Vďaka svojim fotkách a príbehom v nich je možné, že niekoho aj inšpirujem, ale nejako to neriešim, ak sa ma niekto opýta na nejaký tip alebo miesto, tak poradím.

Pod vrchom Uchánek.

Svoju stránku ste založili na ich naliehanie alebo ste sa rozhodli sám?

Stránku som založil sám pred dvomi rokmi. Podarilo sa mi pár pekných záberov rakúskych Álp z rozhľadne na Poľane a z vrchu Pecková. To naštartovalo celý proces s mojou stránkou, lebo som si povedal, že mám veľa nezverejných fotiek v počítači a je škoda ich nedať medzi ľudí.

Tým pádom je fotoaparát váš spoločník na cestách. Nezavadzia vám občas, či ho neberiete pravidelne?

Fotoaparát je vždy so mnou na cestách alebo prechádzkach. Stalo sa mi veľakrát, že som prišiel o pekné zábery len preto, že som ho nechal doma v batohu. Mobilom sa to odfotiť jednoducho nedalo. Popravde veľa záleží, na akú lokalitu sa zameriam, podľa toho volím fotoaparát a k nemu príslušný objektív. Keď idem niekde do Malých Karpát, väčšinou si beriem len širokouhlý objektív s fotoaparátom. Každé kilo navyše človek cíti v kopcoch, občas sa mi stáva, že chodím ovešaný ako vianočný stromček, ale vtedy, samozrejme, nechodím na ďaleké trasy..

Stredné nádvorie hradu Tematín.

Stalo sa vám, že ste fotili a nakoniec ste prišli o fotky či iná nepríjemná situácia?

Stalo sa mi viackrát, že som išiel fotiť a keď som došiel na určíte miesto, tak som zistil, že nemám pri sebe ani jednu SD kartu. Tým pádom som nemohol nič fotiť.

Už ste sa so svojimi fotografiami zapojili aj do nejakej súťaže?

Áno, trikrát. Z toho  dvakrát do súťaže, čo organizovala MAS – Kopaničiarsky región Myjava a raz som v súťaži, organizovanej mestečkom Šastín – Stráže.

Ktoré zákutia väčšina ľudí nepozná, ale mali by to zmeniť?

Takých zákutí je veľa. V dnešnej dobe sa mnohí dovezú maximálne tam, pokiaľ sa dá ísť autom, a potom sa idú vyvetrať. Povedia si, ako bolo skvele na výlete… Myslím si, že celkove myjavské kopanice spolu s Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou sú ideálne vzhľadom na rázovitý terén a spoznávanie krás kraja. Veľa ľudí jazdí do Tatier pokochať sa a pritom nepoznajú ani svoju „rodnú hrudu“ za domom. Pekné zákutia sú napríklad na vrbovčianskych kopaniciach, krajňanských kopaniciach… Máme tu ozaj toho veľa. Kopaničiarske samoty a polosamoty, kde líšky dávajú dobrú noc, sa oplatí tiež navštíviť.

Pavol Vandelia sníva o vlastnej výstave.

Je jasné, že Slovensko je pre vás srdcovka, ale pokiaľ idete do zahraničia lákajú vás skôr hory, more alebo pamiatky a ktoré krajiny sú pre vás príťažlivé?

Do zahraničia moc nechodím, vzhľadom na súčasné rodinné problémy. Okrem Slovenska sa mi páči, napríklad Rumunsko – transylvánske Karpaty, Fínsko, Nórsko, Švédsko či Rusko. Mám rád sever. Mňa láka všetko, čo je pre danú krajinu typické, od kuchyne cez hory až po pamiatky.

Veríte v liečivú moc prírody, už vám niekedy pomohla?

Príroda je najlepšie antidepresívum, aké môže byť. Keď sa človek dobre nachodí, že je až unavený a vidí tu krásu, ktorú má pred sebou, je v danom okamihu šťastný a zabúda na svoje každodenné problémy či povinnosti. Vníma len daný okamih, ktorý prechádza jeho telom spolu s vyplavenými endorfínmi.  Áno, verím v liečivú silu prírody. Osobne som veľmi spätý s prírodou a mám pred ňou rešpekt. Tak ako mali rešpekt k prírode starí Slovieni, mám ho aj ja. Používam prírodu aj vnútorne, hlavne bylinky. Teda pijem bylinkové čaje. Pri prechladnutí, bolesti v hrdle alebo vonkajšie napríklad bylinnú tinktúru, pri rôznych poraneniach a tak…

Vojšické Louky a Čertoryje.

Všimla som si, že ste vydali aj kalendár..

Áno, vydal som kalendár už druhýkrát. Minulý rok som mal premiéru a tento rok ľudia naliehali, tak som ich nechcel sklamať. Teda som vydal kalendáre Fotopríbehy 2016, 2017.

To len potvrdzuje vašu popularitu. Keby oň mal niekto záujem, kde ho kúpi a čo v ňom nájde?

Ďakujem pekne. Necítim sa byť populárny, len robím, čo ma  baví a snažím sa to robiť, čo najlepšie. Kalendár sa dá zohnať priamo u mňa. Vždy ku koncu roka robím prieskum, koľko ľudí má záujem a podľa toho dám vyrobiť počet kusov. Spolupracuje so mnou jedna firma z Brna a tá mi vyrába kalendáre… Ľudia v ňom nájdu 13 fotografii veľkosti A3 a fotografie sa snažím dávať z kopaníc a okolia, tak aby to malo jeden príbeh. Sú to vlastne moje pocity zachytené na fotografii a vždy sa snažím urobiť výber, aby každému, čo bude vlastniť kalendár, zanechal pocit, že myjavské kopanice a okolie sú najkrajšie.

Háj pri Vrbovciach.

Čo vás čaká najbližšie, aké máte plány a sny?

Plány mám, len neviem kedy a ako ich zrealizujem. Momentálne som schopný plánovať veci maximálne pár dní pred víkendom, takže neviem odpovedať, ale chcel by som prejsť hrebeň Malých Karpát od Devína až po Nové Mesto nad Váhom, prejsť hrebeň Bielych Karpát od Skalice až po Púchov a tiež hrebeň Považského Inovca od Trenčína do Hlohovca, ale vravím, plán je, ale kedy ho realizujem, to netuším. Okrem toho by som chcel spraviť výstavu mojich fotiek na Obecnom úrade vo Vrbovciach, v Záhorskom múzeu v Skalici…a do budúcna vydať knihu Fotopríbehy na každý deň.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa splnených snov, menej problémov a ešte veľa krásnych záberov z našich krajov.

Viac fotografií nájdete na jeho  Facebooku.

Zdroj: autor | Foto: Pavol Vandelia