Je krásna, talentovaná a navyše nesmierne pozitívna, mladá žena. Svoj čas venuje okrem štúdia na vysokej škole aj ľudovému tancu, ktorý neustále rozvíja v umeleckom súbore Lúčnica. V roku 2016 získala titul Miss Folklór a stretla sa i s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom.

Napriek tomu na sebe neprestáva pracovať. Jej skromnosť, vytrvalosť a pevnú vôľu jej môže právom závidieť nejeden mladý človek. Kráčať však treba pomaly a postupne. Akými cestami si musela prejsť nám prezradila v rozhovore michalovčanka Veronika Vargová.

Aké boli tvoje prvé kroky k folklóru?

K folklóru som sa dostávala postupne. Najskôr ma rodičia prihlásili na ZUŠ v Michalovciach, kde som počas prvého ročníka základnej školy navštevovala tanečný odbor-moderný tanec. Následne v druhom ročníku som prestúpila do tanečnej školy Grácia. Tu som sa učila spoločenské tance taktiež jeden rok. No ani tento štýl tanca ma v tomto veku úplne nezaujal. Rodičia so mnou mali vcelku problém, kedže som bola dosť uzavreté dieťa a rada som všetko robila sama doma vo svojej izbe. Zrejme aj preto som sa na začiatku nikde necítila úplne spokojná. Ako sa však hovorí, do tretice všetko dobré 🙂 Na tretí pokus som sa dostala do folklórneho súboru Zemplínik, kde sa začala moja folklórna cesta a ešte stále neskončila. Strávila som tam krásnych šesť rokov, na ktoré mi zostalo veľa nezabudnuteľných spomienok. Postupne som sa počas strednej školy dostala do folklórneho súboru Zemplín, kde som strávila ďalšie krásne štyri roky. Počas prvého ročníka na vysokej škole som začala tancovať v umeleckom súbore Lúčnica, v ktorom pôsobím už štvrtý rok. Folklór je súčasťou tanca, ktorý milujem a tým pádom sa stal aj súčasťou môjho života.

Spomienky na domácky súbor sú pre teba iste nezabudnuteľnými. Kto bol počas pôsobenia v týchto súboroch tvojou najväčšou oporou?

Súbor Zemplín mi dal, čo sa tanečnej prípravy týka, veľmi veľa, aj preto mám momentálne tú česť navštevovať umelecký súbor Lúčnica. Naučili ma disciplíne, no i tomu, že je neustále potrebné ísť za svojim cieľom. Bola to skutočne dobrá škola do života. Folklóristkou som sa stala možno aj práve preto, že v tom čase súbor Zemplínik navštevovala aj moja najlepšia kamarátka. Poznali sme sa už od škôlky. Jej celá rodina žila folklórom a žije ním dodnes. Kedže sme sa dosť často navštevovali, tak trošku ma do toho života vtiahla práve ona. Možno i vďaka nej som nakoniec ten tretí ročník na základnej škole v súbore zotrvala. Vo všetkom, čomu som sa venovala, ma podporovali rodičia, aj keď ocino by bol radšej, ak by zo mňa bola futbalistka 🙂

Ktoré krajiny si so súbormi navštívila? Priniesla si si z niektorých aj nejaký výnimočný zážitok?         

Navštívila som množstvo krajín. So súborom Zemplínik to bolo Nemecko, Maďarsko a Taliansko. Počas pôsobenia v súbore Zemplín smeroval môj prvý zájazd do ukrajinského Užhorodu. Bol to naozaj obrovský zážitok. Túto spomienku budem mať iste ešte veľmi dlho v pamäti. Spomínam si, že som tam bola najmladšia a jediná zo svojho ročníka. Všetci starší ma podporovali, no trému som mala obrovskú. Po skončení vystúpenia mi všetci gratulovali k prvému predstaveniu. Bolo to naozaj veľmi milé. Nikdy na to nezabudnem. Navštívili sme i Rumunsko, Česko, Španielsko, Poľsko a Čínu. Vďaka tancu som videla už naozaj veľa krajín a spoznala množstvo ľudí a kultúru. S Lúčnicou sme navštívili  Miláno- Expo výstava, Petrohrad, Londýn, Moskvu, Kostariku, Nicaraguu, Francúzsko-Paríž, Strasbourg. Sú to zážitky na nezaplatenie. Je ich veľmi veľké množstvo a nikdy by som si nepomyslela, že uvidím toľko krásnych miest. Ale asi najnezabudnuteľnejšie zážitky mám z autobusov a lietadiel, kde je nálada vždy presne taká ako má byť. Všetky problémy idú bokom a človek sa zrazu ocitne úplne v bezstarostnom živote 🙂

Prezraď nám, kde sa nachádzaš aktuálne a čomu sa okrem tanca venuješ?

Aktuálne študujem na Univerzite Komenského v Bratislave-odbor Manažment, ktorá je už štvrtý rok mojím prechodným bydliskom. Taktiež si robím popri štúdiu titul MBA na Európskom Inštitúte v Prahe odbor Security and Crisis Management. Popri škole už štvrtý rok pracujem v jednej zahraničnej farmaceutickej firme. Teším sa tejto pracovnej príležitosti. Neustále ma obohacuje a dáva množstvo skúseností, z ktorých budem určite čerpať počas svojej budúcej kariéry. V určitých obdobiach máme s Lúčnicou veľmi veľa vystúpení a času navyše je príliš málo. Ak však nejaký zostane, prečítam si dobrú knihu alebo navštívim prírodu. Rada by som sa zamerala na školu ešte viac a zlepšila svoje kvality v angličtine a francúzštine, prípadne sa naučila nejaký tretí jazyk. Občas si prajem mať toho času trošku viac, kedže domov nechodím až tak často, ako by som možno chcela. Niekedy je naozaj ťažké skĺbiť všetky tieto moje aktivity.

Spomínaš si na svoje prvé chvíle mimo domova? Ako si si zvykala na nové mesto?

Prvý rok v Bratislave bol náročný. Skĺbiť školu, prácu a Lúčnicu mi dalo zabrať. Všetko bolo pre mňa úplne nové a nepoznané. Noví ľudia, nové mesto…. V tomto období som mala čerstvých 18 a čo sa sebavedomia týka, tak to bolo asi na bode mrazu 🙂 Trvalo mi asi pol roka, kým som sa úplne aklimatizovala. Prvé mesiace boli naozaj náročné najmä na psychiku. Mala som tu však mnoho dobrých kamarátov a potom aj spolužiakov. Všetko som nakoniec zvládla a neľutujem, že som si pre svoje štúdium vybrala práve Bratislavu.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si ďalej pokračovala vo folklóre a teda i umeleckom súbore Lúčnica?

Pôvodne som nemala vôbec v pláne ísť na konkurz do Lúčnice. No keďže ju navštevovalo veľa tanečníkov zo súboru Zemplín, rovnako ako aj môj priateľ, povedala som si, že to aspoň skúsim. Nebudem radšej opisovať, aké to bolo pre mňa stresujúce 🙂 Ani som sa nenazdala a už som mala prvý tréning. Bolo to naozaj náročné, prvý rok som bola tak trošku v permanentnom strese, či ma ešte nevyhodia, ale nakoniec sme to všetci zvládli a teraz musím povedať, že si každé jedno vystúpenie naozaj užívam.

S Lúčnicou taktiež veľa cestujete. Ktoré krajiny si s ňou navštívila?

S Lúčnicou som navštívila výstavu EXPO v Miláne, kde sme vystupovali aj pre pána prezidenta. Ďalej to bol Peterburg a Londýn. Práve v Londýne som mala tú česť vystupovať na javisku v Barbican hall. Navštívili sme tiež Moskvu a naposledy Južnú Ameriku-Costa Ricu a Nicaraguu. Opomenúť nesmiem ani Francúzsko-Paríž a Strassbourg. I tu sme mali opäť tú česť vystupovať pre pána prezidenta Andreja Kisku. Každoročne vystupujeme v Českej republike a samozrejme na Slovensku, kde som už navštívila veľa kultúrnych domov a amfiteátrov.

Pôsobila si aj vo viacerých projektoch spojených s Lúčnicou. Ktoré to boli?

Vďaka Lúčnici som mala tú česť vystupovať aj v niekoľkých projektoch ako IMT Smile a Lúčnica, History 20 rokov IMT Smile, Štefan Nosáľ 90, Slovenka roka, Tanec snov a odovzdávanie cien Krištáľové krídlo.

Aké boli tvoje pocity z projektu IMT Smile a Lúčnica? Tento projekt ti dal iste mnoho nových zážitkov i skúseností. Spomínaš si na ne?

Projekt IMT Smile bol jeden neopakovateľný zážitok. Prvý rok sme si mysleli, že už sa nezopakuje, ale opak sa stal pravdou. S týmto projektom sme vystupovali dva roky po sebe a aj po druhýkrát to bol nesmierny zážitok. Dokonca o tom vyšiel i dokument. Pre tých, ktorí si vystúpenie nestihli pozrieť, mali možnosť vidieť ako nás, tak aj rôzne zábery zo zákulisia práve v ňom. Niektorí z nás si dokonca v tom istom roku mohli zatancovať aj na projekte IMT Smile History 20 rokov. Človek si nevie predstaviť ten pocit. Museli by ste to zažiť na vlastnej koži. Jediné čo môžem povedať je, že tieto zážitky sa už nezopakujú.

Minulý rok si sa stala Miss Folklór. Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa súťaže zúčastnila?

Áno, minulý rok som sa stala Miss Folklór, presne 10. 9. 2016 🙂 Ani sama neviem ako. Celá táto súťaž bola v mojom živote tak trošku neplánovaná. I napriek skutočnosti, že získať tento titul nebolo mojim snom, predsa ma to veľmi milo prekvapilo a potešilo. Teraz som rada, že to vlastne takto dopadlo a z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nečakané veci v živote sú tie najkrajšie. Vidieť všetkých ľudí, rodinu a kamarátov, ktorí človeku fandia a tešia sa z jeho úspechu je ten najkrajší zážitok, ktorý si odnesiem zo súťaže Miss Folklór.

Čo ti priniesla účasť na tejto súťaži?

Súťaž mi priniesla veľmi veľa. Okrem toho, že sme sa našli skvelá partia dievčat, zažili sme množstvo srandy pri fotení a celkovo počas všetkých nácvikov a sústredení. Bola to skvelá skúsenosť pre nás všetky. Taktiež bolo o nás skutočne výborne postarané. Naša riaditeľka Barborka Palovičová nám vytvorila skvelú rodinnú atmosféru hneď na začiatku sústredenia vo Východnej.

Miss Folklór má svoje pokračovanie aj tento rok. Máš nejakú radu pre budúce finalistky, prípadne dievčatá, ktoré sa o súťaž zaujímajú?

Do súťaže netreba isť s tým, že chcete vyhrať za každú cenu. Treba si užiť všetko, čo súťaž prináša. Nájsť si nových kamarátov, spoznať nových ľudí, nazbierať veľa zážitkov, skúseností a vziať si všetko pozitívne, čo táto súťaž prinesie. Potom na víťazstve nebude vôbec záležať. A možno sa vám pošťastí tak ako mne 🙂 Určite sa netreba báť prihlásiť! U mňa to bola hneď prvá vec, ktorú za mňa museli urobiť iní 🙂 Ak máte rady folklór, tanec, spev, háčkovanie, vyšívanie alebo čokoľvek, čo vás spája s folklórom a našou kultúrou, ste tá správna osoba, ktorá sa môže uchádzať o titul Miss Folklór 2017. Nenechajte sa odradiť strachom alebo hanblivosťou. Všetko sa dá prekonať, ak máte vôkol seba tých správnych ľudí. Účasť na súťaži určite nebudete ľutovať. Budete po jej skončení plné eufórie, spomienok, zážitkov, ktoré vám už nikto nevezme. A aj keby to náhodou nevyšlo, stále vám zostane to, čo máte radi najviac a tým je FOLKLÓR!!! 🙂 Treba sa určite zúčastniť kastingu, aby ste v budúcnosti neľutovali, že ste to aspoň neskúsili.

Ako prebiehali prípravy na súťaž?

Prípravy na súťaž prebiehali najprv počas sústredenia vo Východnej, ktoré sa konalo v druhej polovici augusta. Tu sme sa s dievčatami aj prvýkrát zoznámili. Strávili sme tam skvelé štyri dni a užili sme si kopec srandy. Najviac však pri fotení na bicykloch s úžasným fotografom Matúšom Lagom. Na sústredení sme preberali celý priebeh súťaže, postupne každú jednu disciplínu, jednotlivé kroje, hudbu a súťažné disciplíny.

Aký bol tvoj pocit, keď si zistila, že si sa stala víťazkou?

Najhlbšiu spomienku vo mne určite zanechal pohľad do obecenstva v momente, keď vyhlásili výsledky Miss Folklór a medzi nimi som počula svoje meno. Vidieť svojich rodičov ako sa úprimne tešia z toho, že ma vidia šťastnú mi nikto nevezme. V tejto súťaži nešlo o komerciu a umelosť, ale o to, aby si účinkujúci aj diváci odniesli čo najúprimnejšie pocity a spomienky. Spočiatku som víťazstvo vôbec nevnímala, prišlo to až na druhý deň 🙂

Dostala si aj nejaké pracovné ponuky po súťaži?

Mám celkom dosť ponúk na rôzne projekty, akcie a fotenia, z čoho sa veľmi teším. Zopárkrát sa mi stalo, že ma niekto oslovil na ulici a zablahoželal mi k titulu. Sú to naozaj veľmi príjemné situácie, na ktoré budem s úsmevom neustále spomínať. Dvakrát sme organizovali akciu Ľadový večer s Miss Folkór v Ice clube v centre Bratislavy, kde sme stihli nafotiť fotografie v krásnych zimných bundách od spoločnosti Gregus. Celý tento večer sa niesol v duchu folklóru, kde sa tancovalo, hralo a spievalo. Zažili sme si kopec zábavy. Fotili sme taktiež pre Dermarevolta clinic, kde sme si mohli aj priamo vyskúšať rôzne procedúry. Taktiež som sa vďaka súťaži mala možnosť zúčastniť fotenia zbierky krojov rodiny Kraskovej z Nitry. Fotografie boli vystavované v osvetovom stredisku v Nitre spolu aj s originálmi starodávnych krojov. Ďalší krásny zážitok. Chystali sme i nové veci k súťaži Miss Folklór 2017.

Počas tohto roku si dostala pozvanie na stretnutie od samotného prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Pri akej príležitosti ťa prezident pozval na toto stretnutie?

Sedela som v práci, keď mi zavolali z kancelárie prezidenta a oznámili, že ma pán prezident pozýva na obed pri príležitosti dňa žien. V prvom momente som im nechcela uveriť. Myslela som, že si zo mňa niekto vystrelil. Ale kedže pani v telefóne znela naozaj seriózne, chvíľku potom ako som zložila telefón, radosť prišla a začala som sa stretnutie veľmi tešiť. Nikdy som nemyslela, že sa mi také niečo stane a stalo sa. Najmä, ak to človek vôbec nečaká. Pán prezident si vybral desať žien z rôznych oblastí, ktoré čelia životným problémom, či už samé alebo pomáhajú iným. Na dôvod pozvania som sa pýtala aj ja, pretože mi v prvom momente nebolo jasné, prečo si vybral práve mňa. Keď som však prišla do paláca zistila som, že ani jedna zo žien nepoznala dôvod, prečo si vybrali práve ju.

Ako si sa u pána prezidenta cítila? Akým témam ste počas stretnutia venovali pozornosť?

Rozoberali sa rôzne témy, hlavne čo sa týka problémov na Slovensku. Bola tam napríkad poštárka, hasička, farárka, právnička, žena ktorá sa stará o postihnutého syna a ďalšie iné. Ja som bola prizvaná za najmladšiu vekovú kategóriu a teda študentov, mladých ľudí. Taktiež som bola jediná z východného Slovenska a určite zohralo rolu aj to, že sa venujem niečomu takému krásnemu ako je slovenský ľudový tanec. Bola som naozaj veľmi poctená a aj dojatá, keď som si uvedomila, kde sedím a s kým sa rozprávam. Keď som sa vtedy pozrela okolo seba uvedomila som si, aké sú ženy silné a koľko toho v živote zvládajú. Bol to naozaj zážitok, na ktorý nezabudnem a určite o ňom budem ešte hovoriť aj svojím deťom a vnúčatám.

Máš už nejaké plány do budúcnosti?    

Po určitých životných skúsenostiach sa snažím menej plánovať a viac si užívať prítomnosť. Nie vždy sa oplatí robiť si plány, aby sme neskôr neboli sklamaní, že nám niečo v živote nevyšlo. Samozrejme, nejakú víziu do budúcna mám, hlavne si postupne začínam plniť sny. Ide to síce pomaly, no viem, že sa raz všetko, po čom v živote túžime sa dostaví v správnom čase a vtedy, ak to budeme najmenej očakávať.

Aké sú tvoje priority?

Moje priority sú jednoznačne rodina a priatelia, ľudia ktorým na mne záleží.

Čo ti nemôže chýbať počas dňa? Bez čoho nevieš existovať?

Počas dňa mi určite nesmie chýbať dobré jedlo! Bez toho sa určite nezaobídem a taktiež pravý silný zelený čaj s medom. Neviem existovať bez spánku a to doslova. Akonáhle sa v noci nevyspím som úplne nepoužiteľná. Spávam dosť málo a nepravidelne, ale pracujem na tom a snažím sa to ustrážiť.

Ako často sa popri toľkých aktivitách stretávaš s rodinou?

S rodinou sa stretávam veľmi málo, keďže cestovanie vlakom zaberá veľmi veľa času. Snažím sa chodiť domov čo najčastejšie vždy keď môžem, teda minimálne raz do mesiaca no niekedy sa mi podarí aj dvakrát.

Definuj sa jedným slovom.

Komplikovaná 🙂

Zdroj/Foto: autor, Veronika Vargová

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.