Nedávno ste mohli vidieť v televízii športovo-umelecky ladené vystúpenie troch mladých ľudí, ktoré nielen divákom, ale aj porote vyrazilo dych. Košickí akrobati Simona Mátéová a Šimon Forrai a prešovská huslistka Rút Pajorková (pre niektorých známejšia ako Ruth Payor) opäť raz potvrdzujú, že východné Slovensko nemá o talenty núdzu. Šimonovi sa bohužiaľ nepodarilo nájsť si čas na rozhovor, za to dievčatá sme poriadne vyspovedali.

Ako dlho sa venujete street workoutu a hre na husle a ako ste sa k tomu dostali?

Simona: Ja sa venujem športu od malička, za čo vďačím svojej mame, ktorá ma dávala na rôzne športy, takže som mala veľmi dobrý základ. Preto som vlastne išla najskôr na pedagogickú a sociálnu akadémiu, kde sme sa aj s Rút po prvýkrát stretli. Tak som začala študovať na Fakulte športu, čiže šport je jednoznačne môj životný smer.  S terajším priateľom, s ktorým robíme párovú akrobaciu, sme sa najskôr stretli na akcii Fun Run, ktorú som organizovala v Košiciach no a potom sa to rozvíjalo ďalej, keďže prišiel študovať na moju fakultu.

Rút: Ja osobne sa venujem hudbe už 17 rokov, takže vlastne už od detstva a mala som to šťastie, že som mohla hudbu študovať, ale viac ako učiteľský smer.

 

simon-a-simona-fb

Koho nápad bol prihlásiť sa do ČSMT?

Simona: Bol to môj nápad.

Ako vám napadlo pripraviť si číslo v takejto kombinácii?

Simona: Ja som prišla s nápadom, že by sme naše záujmy nejako spojili. Vzájomne sa potiahneme a ukážeme, že pohyb má niečo spoločné s hudbou. Šimon predtým Rút veľmi nepoznal. Videli sme v rôznych talentoch, že párové akrobacie idú na hudbu, ale ešte nikde nebola živá hudba spojená s takýmto druhom pohybu.

Rút: Myslím si, že v dnešnej dobe je veľmi veľa statických umelcov, čo je na škodu. Podľa mňa by sa mali začať viac hýbať a trochu vnímať priestor a v neposlednom rade viac športovať. Sima ma do toho tiež veľmi ťahá. Mne to ide síce pomalšie, lebo ja som pohodlný človek, ale už so mnou dokázala urobiť viacero vecí, ktoré by som sa sama neodvážila. Vďaka jej nápadu sa naše záujmy krásne prepojili a ja už viac nie som tým statickým umelcom.

Aký ste mali pocit z vášho výkonu?

Simona: Myslím, že sa nám to vydarilo pekne a bolo to fajn. Škoda, že sme tam boli tak krátko a zostrihali nám to tak, ako nemuseli. Dúfame, že sa podarí ukázať svetu a nielen Československu, že sme dobrí.

Rút: Hovorí sa, že keď zaspievaš sólo 30 sekúnd, tak to stačí. Teraz však išlo o spojenie: oni mali predviesť seba, do toho som mala prísť ja, ukázať čo vo mne je a zároveň doplniť ich. Priznám sa, že ak by s nami DJ Azbest nespolupracoval tak ochotne, neviem ako by sme urobili hudbu tak, aby sme to všetko skĺbili dokopy kvôli času. Ako sme sa začali postupne stretávať a formovať jednotlivé prvky, ktoré tam oni chceli mať, som si ako umelec musela uvedomiť, že nie som na pódiu sama a musela som začať vnímať aj ich dvoch.

Ako dlho ste sa pripravovali na vystúpenie v ČSMT?

Simona: Bolo to dokopy 5 mesiacov no stretávali sme sa iba raz do týždňa. Celý proces bol veľmi náročný a preto nás aj mrzí, že nás tak zostrihali.
Mali ste pri vystúpení trému?

Simona: Ja osobne som rada, že sme tam boli. Máme nové skúsenosti, nové zážitky, poznáme nových ľudí a hlavne vieme, čo je obrovský tlak. Ten nápor novinárov nikde nebol taký veľký a až teraz sme si zažili, aké je to naozaj stáť na tom pódiu a cítiť neskutočný tlak obecenstva a ľudí, ktorí vlastne len čakajú, čo pokazíš. My sme hlavne radi, že sme dostali 4x áno a že nikto nám nedal X-ko a nik nezhodil náš výkon.

Rút: Snažili sme sa to celé vnímať ako hru, zábavu a prakticky splnenie sna, pretože to bol aj náš sen. Ja som tiež hľadala niečo, čím sa budem odlišovať a nebudem ako bežní umelci, ktorých samozrejme nechcem týmto podceňovať, ale túžila som si nájsť svoj smer a svoj žáner.

 

Koho ste sa z poroty najviac obávali?

Simona: Najväčšiu obavu som mala zo Slávika, čo má asi každý. Jeho pohľad je niekedy demotivujúci a človek do poslednej chvíle nevie, čo si má myslieť. Ja som vnímala celý čas hlavne jeho, on bol pre mňa ten kritik. Bola som rada, keď sa práve Slávik vyjadril na moju osobu vo veľmi pozitívnom smere, teda, že má rád silné, sebavedomé ženy a že sa mu to páčilo. To bolo pre mňa ako pohladenie po duši – som dobrá v tom, čo robím!

Rút: Určite Jakub Prachař a Lucka Bíla. Síce viem, že aj Jaro Slávik je producent a zaoberá sa umelcami, ale pre mňa je Jakub Prachař veľmi zaujímavým interpretom na Slovensku. Jeho názor ma zaujímal najviac. Ak by sa obul do umeleckej časti vystúpenia, čiže do toho, čo som predviedla ja, tak by to bolo pre mňa samozrejme ťažko prijímateľné, keďže je to človek, ktorý sa tomu rozumie. Chvalabohu to vyznelo dobre.

Čakali ste, že postúpite?

Simona: Dúfali sme v postup. Hlavne nám išlo o to, aby sme sa nestrápnili a aby sme ukázali, že aj na (východnom) Slovensku sú talenty, nielen v zahraničí. Človek, ktorý necvičí od štvorročného dieťaťa gymnastiku naozaj dokáže urobiť so svojím telom rôzne veci, vie nabrať silu a dokáže sa vyrovnať veľkej konkurencii, ktorá je vo svete. Ja som si povedala: Keď nepostúpime teraz, budeme si to chcieť ísť obhájiť ďalší rok.

Rút: Nemáme právo odsúdiť človeka na základe veku. Na Slovensku sa robia rôzne škály, ako napríklad, že keď máš 25 rokov, nemôžeš robiť toto, lebo už je neskoro. Tým, čo sme ukázali, som chcela veľmi motivovať ľudí a nielen umelcov. Nikdy nie je neskoro a človek je práveže ešte krajší, keď sa o seba stará aj v neskoršom veku.

Aké je to vidieť sa na obrazovke?

Simona: Je to stresujúce, ale ja som zvyknutá na seba nielen v telke, ale aj v klipoch, ktoré sa natáčajú, keď niekde vystupujeme. Vidieť sa na nejakom videu nie je pre mňa stresujúce. Je to skôr také, že OK videla som to, nabudúce to môže byť lepšie. Skôr ma to posúva vpred. Vidím, kde som urobila chybu a nabudúce to tak už nebude.

Rút: Ja som napríklad mohla vidieť prvýkrát ako vlasy, ktoré som mala na hlave, reálne vyzerajú na obraze. Iné je to na fotke a iné na ulici. Okrem toho som robila kopec iných vecí. Napríklad len na mojom outfite spolupracovali dvaja ďalší umelci. Bola som vlastne živým, hýbajúcim sa obrazom niečoho. Napriek tomu, že nás zostrihali, som rada, že ukázali aspoň šaty, lebo tie boli ručne robené a ich tvorca, Števo Polák sa na tom natrápil. Taktiež, čo sa týka vlasov, som na poslednú chvíľu úplne zmenila svoju vizáž, lebo som chcela vyskúšať niečo nové a to prináša so sebou kopec ďalších ľudí.

 

Mnohí talentovaní ľudia zo seba vydali na kastingoch to najlepšie. Nebojíte sa, že to bude aj váš prípad? Plánujete v ďalšom vystúpení zdvihnúť latku ešte vyššie?

Simona: Určite áno. Vôbec sme nepredviedli všetko a máme ešte veľmi veľa tromfov, ktoré by sme vedeli ukázať a dať von. Môžeme povedať, že každý mesiac stúpa úroveň, nielen naša, ale aj Rutkina. A každým týždňom sme lepší. Nabudúce budeme dávať menej prvkov a bude to dlhšie. Mali sme toho veľa, hrazdu a taktiež couple work out (cvičenie v páre), minútu na to a minútu na to. Bolo to vidno aj vtedy, keď som spadla. Nestalo by sa to, ak by sme na to mali viac času a ak by sme prvky robili pomaly. Z toho sme sa poučili a povedali si, že na budúce budeme pomalší a bude to 100x lepšie.

Rút: A samozrejme, tak ako oni sa v tom cvičení posunú, tak aj ja mám ďalšie devízy, ktoré som ešte nepredviedla. My si na seba tiež zvykáme.

Kde Vás ľudia ešte môžu vidieť okrem ČSMT?

Simona: Chodíme vystupovať s párovou akrobaciou a robíme rôzne workshopy aj Rút chodí vystupovať s hrou na husle. Čo sa týka street work outu, ja som vyhrala dvakrát majstrovstvá Slovenska, pred rokom som bola vicemajsterkou Európy a tento rok sa mi konečne podarilo byť treťou na majstrovstvách sveta.

Rút: Ja som nedávno spolupracovala s Kandráčovcami. Vlasy, ktoré som mala v lete budili medzi ľuďmi, najmä na východe dosť veľkú pozornosť. To sa tu tak často nevidí. V Bratislave som bežne videla už veľmi veľa dievčat bežne nosiť tento strih. Okrem fotiek, ktoré som začala fotiť vo fotomodelingu, ďalej som spolupracovala s  Kandráčovcami, kde som dostala v klipe hlavnú úlohu, čo som vôbec nečakala.
rut-a-simona
Aké ste mali ohlasy potom, ako ste sa objavili v televízii? Čo na to vaša rodina a známi?

Simona: Akurát sme mali výčitku, že sme boli veľmi rýchli, čo je pravda, keďže sme mali na svoje vystúpenie iba 2 minúty a za ten čas me chceli dokázať čo najviac.

Rút: Všetci hovorili že super, ale krátke. Ja som to pozerala po ceste z Jojky v Nitre. Všetkých sme navnadili, aby to pozerali a nakoniec videli dve minúty zo všetkého.

Čomu sa ešte venujete okrem street work outu a hraniu na husle?

Simona: Ja sa venujem organizovaniu akcií, trénovaniu a škole. Onedlho dúfam, že budeme mať halu, kde budeme môcť chodiť trénovať akrobaciu aj street workout. Som aj učiteľka. Chodím učiť veľké aj menšie skupiny detí základnú gymnastickú prípravu. Občas si aj pochodíme po plesoch a rôznych akciách.

Rút: Okrem hry na husliach sa venujem aj hre na iných nástrojoch, čiže mám základy piana a gitary. Snažím sa byť taký multižánrový človek v oblasti umenia, čiže nejdem len striktne napríklad za klasikou alebo za jazzom, ale snažím sa kráčať s dobou. Popritom si niekedy aj pomoderujem. Teraz spulpracujem s ochotníckym divadlom v Kendiciach a podieľam sa aj na rôznych akciách v Prešove. Pokiaľ nechcú odo mňa len vystúpenie s husľami, tak môžu prídu aj oni dvaja a predvedieme to, čo ľudia len z časti mohli vidieť v ČSMT.

Aké máte plány do budúcnosti a akým smerom sa chcete uberať?

Simona: Môj priateľ je zatiaľ tretí na Slovensku a dúfam, že na budúci rok bude prvý a pôjde so mnou do Moskvy, kde chcem budúci rok získať titul majsterky sveta.

Rút: Budú ďalšie projekty. Teraz na Halloween pobeháme po Tatrách cez Ruda Vojta. V zime plánujem takisto jeden hudobný projekt, kde zapojím už aj profesionálnych umelcov, pretože by som sa chcela popri nich niečo priučiť. Takisto ako Sima, Šimon a ďalší sa vzájomne učia prvky od seba, aj ja potrebujem muzikantov k tomu, aby ma posunuli o nejaký ten level vyššie a zároveň by som im možno mohla tiež niečo nové ukázať, keďže som bola aj vonku. Takže nechajte sa prekvapiť, určite nesedíme doma.

Máte popri tom všetkom aj voľný čas?

Simona: To, čo robíme je náš voľný čas. Je to náš život, náš koníček, naša láska.

Myslím, že najkrajšie je, keď sa človek živí tým, čo ho baví a čo ho napĺňa a vtedy nepotrebuje voľný čas.

Vtedy človek potrebuje voľný čas len na wellness a na pokémonov (smiech).

Zdroj: autor | Foto: autor, Instagram, Facebook